Prečo „Iné cesty“?

Dve strany cestovného ruchu

Cestovný ruch je jedným z vôbec najväčších globálnych biznisov. Ekonomické analýzy ukazujú, že turizmus je jedným z najrýchlejšie rastúcich ekonomicých sektorov a zároveň je najrozsiahlejším sektorom v odvetví služieb. Objemom tržieb sa cestovný ruch zaraďuje na tretie miesto medzi hospodárskymi odvetviami hneď po obchode s ropou a automobilovom priemysle.

Prognózy Svetovej organizácie cestovného ruchu, Svetovej rady cestovného ruchu, odborných inštitúcií i expertov sa vzácne zhodujú na jeho ďalšom dynamickom raste v celosvetovom rozsahu. Priemerný medziročný rast cestovného ruchu vo svetovom meradle sa prognózuje tempom 2,5 - 2,8 %. Je to v súlade s rastom voľného času, dôchodkov, rozvojom dopravy, rastom vzdelanostnej úrovne i zmenami životného štýlu. Turistický ruch je najefektívnejšou činnosťou na produkciu devíz, je významným faktorom politiky zamestnanosti, napomáha rozvoju hospodárstva v ekonomicky zaostávajúcich regiónoch tým, že je schopný vytvárať nové pracovné miesta pri relatívne nízkych nákladoch, pričom rozvoj podnikania v tomto odvetví významne oživuje dopyt a vplýva na vývoj príjmov.

Osobitne významný je finančný prínos tohto odvetvia pre horské a podhorské oblasti s nerozvinutým priemyslom a málo priaznivými podmienkami pre intenzívnu rastlinnú výrobu, kde je často jedinou, resp. najvhodnejšou možnosťou ich rozvoja a zábranou pre neželanú migráciu obyvateľstva z týchto oblastí do miest. Miestna viazanosť cestovného ruchu na atraktívne územia s primeranou vybavenosťou je tiež jednou z charakteristík, ktorými sa odlišuje od priemyselných odvetví.

Na druhej strane – masový turizmus je jedným z najsilnejších ohrozujúcich faktorov  negatívne ovplyvňujúcich miestne kultúry, tradície, charakter krajiny aj biodiverzitu prírody. Cieľom masového turizmu sa stále viac stávajú „posledné raje na zemi“ ako sú označované najviac exotické a najzachovalejšie oblasti v Južnej Amerike, Afrike, na Ďalekom Východe alebo v Tichomorí.  Tieto najviac zraniteľné kultúry sa vplyvom masového turizmu rýchlo menia a dochádza k vážnym problémom: zániku miestnej kultúry, ohrozeniu biodiverzity (výstavbou turistických centier, rybolovom, zberom vzácnych živočíchov a rastlín ako suvenírov), rastom konfliktov medzi návštevníkmi a domorodcami (napr. stretom liberálnych turistov  a puritánskych domorodcov v islamských krajinách).  Ďalšími sociálnymi problémami sú najmä migrácia obyvateľstva za prácou, rast detskej práce (hlavne pri poskytovaní služieb), rast prostitúcie a zločinnosti. Kvôli uvedeným vplyvom mnohé turisticky atraktívne oblasti  úplne zmenili svoj charakter (napr. pláže v Thajsku, Brazílii a pod.), kvôli čomu sa záujem turistov premiestňuje na nové, ešte relatívne „nedotknuté“ destinácie.