Splnený cestovateľský sen. To asi najlepšie vystihuje cyklistickú výpravu, sprvu troch a od Istanbulu dvoch kamarátov. Každá krajina a jej kultúra, chtiac-nechtiac, konfrontovaná s tou slovenskou. Aj takto sa písal príbeh tejto cesty. Najskôr prechodom cez večne povojnový Balkán, nádherné, no korupciou zmietané Bulharsko, euroázijské Turecko, kontroverzný Irán do ešte stále nezglobalizovaného Pakistanu.

Najsilnejšiu pečať v pamäti nás oboch zanechalo asi päť dní s Azadovou rodinou v iránskom Kurdistáne a posledné dva týždne cyklistiky na Karakoram Highway odetej v jesennom rúchu. Už trochu menej zvyknem rozprávať o putovaní zaprášeným Baludžistánom. Zrejme kvôli tej otrave jedlom..

Za štyri a pol mesiaca v sedle bicykla sme nevideli nič, čo by sa dalo nazvať zlým alebo dobrým. Všetko bolo len také aké byť malo. Spravidla iné než to, na čo sme zvyknutí u nás.

Motto: „Romantika, to je trocha strádania s veľkým povznesením.“