Nápad prejsť Altiplano na bicykli sa zrodil v Daškinej hlave, keď uvidela na Google Earth bielu škvrnu uprostred  Južnej Ameriky. Po priblížení zistila, že je to najväčšia soľná plocha na zemi Salar de Uyuni v Bolivii. To mal byť cieľ našej cesty. Ja som sa na to samozrejme veľmi tešil, keďže druhá najväčšia náhorná plošina na svete (po tej tibetskej) je výzva pre každého dobrodružného cykloturistu. Daška nemala ani ponatia do čoho sa vlastne ideme pustiť. Na fotkách to totiž vyzerá naozaj ako krásne, slnečné a teplé miesto. V skutočnosti je to ale vysokohorská púšť so všetkým, čo k tomu patrí. Priemerná nadmorská výška je 3300 mnm, pričom väčšina priesmykov je nad 4500 mnm. Teploty v noci klesajú v období sucha hlboko pod bod mrazu, ač do -20 °C a spoločnosť vám robí aj neutíchajúci silný protivietor. Mám pocit, že je to úplne jedno, na ktorú svetovú stranu idete, vietor máte takmer stále do čela. Niektoré oblasti sú úplne vyľudnené, a s tým sú spojené aj problémy s logistikou. Ako to už na púšti býva, vodu nájdete možno raz za 2 dni. Za vašu námahu sa vám však krajina odmení takmer nedotknutou prírodou s nádhernou hrou farieb, v období sucha aj každý deň blankytne modrou oblohou. No a bicyklovanie po holej soli Salar de Uyuni je jednoducho zážitok na celý život.   

     Naša cesta sa začala v hlavnom meste Peru, Lima. Odtiaľ sme sa hneď odhodlali do 200 km vzdialeného andského priesmyku Abra de Anticona (4843 mnm), aby sme sa napojili na vnútrozemskú Carretera Central, ktorá nás cez mnohé andské priesmyky postupne doviedla až do hlavného mesta Inkov, Cusco. Neodolali sme ani návšteve inckého divu sveta Machu Picchu. Z Cusco naše kolesá viedli k modrému jazeru Titicaca, najväčšiemu v Južnej Amerike. Od Titicaca to bolo už len na skok do hlavného mesta Bolívie La Paz. Skutočné drsné Altiplano začalo na hraniciach Bolívie a Chile, pri vysokej sopke Sajama, odkiaľ sme popri hraniciach prešli 3 nádherné, úplne neobývané národné parky Lauca, Salar de Surire a Volcan Isluga. V meste Colchane sme opäť prekročili hranicu smerom do Bolívie a tu sme si prežili aj našu prvú noc na soli, na Salar de Coipasa. Cesta medzi Salar de Coipasa a Salar de Uyuni bola trápením cykloturistov v piesku. Po 3 dňoch vytešeného bicyklovania po obrovskej soľnej ploche Salar de Uyuni sme už boli aj celkom radi, že sme opäť na normálnej zemi. Naša cesta skončila neplánovane o niečo skôr v dedinke Villa Alota kvôli neopraviteľnej poruche na mojom bicykli.